Obsah
Kytovce sú skupinou výlučne vodných cicavcov. Patria medzi ne veľryby, sviňuchy a delfíny. Niektoré druhy sa vyskytujú len v riekach, ale väčšina žije v oceánoch a vnútorných moriach.
Rozdeľujú sa do troch tried: Archaeoceti (zvieratá, ktoré už vyhynuli), Mysticeti e Odontoceti . Mysticeti sú zastúpené veľrybami, ktorých hlavným znakom je absencia zubov. namiesto nich majú v ústach plutvy, ktoré slúžia na získavanie potravy filtráciou a zadržiavaním. Odontoceti Do druhej skupiny patria okrem iného delfíny, sviňuchy, kosatky, vorvaňovce.
Štúdie naznačujú, že prvé veľryby sa objavili pred 55 miliónmi rokov v mori Tethys - dávno vyhynutom! V tom čase mali zvieratá prechodné znaky medzi svojimi suchozemskými predkami a súčasnými veľrybami, ktoré sa objavili približne pred štyrmi alebo piatimi miliónmi rokov. Okrem toho sa vedci domnievajú, že veľryby sa vyvinuli z prvých suchozemských predkov.
Kde žijú veľryby?
Kytovce sú rozšírené po celom svete, žijú v riekach a moriach. Väčšina druhov však žije v oceánoch. Jednou z charakteristických vlastností veľrýb je totiž ich schopnosť prekonávať veľké vzdialenosti, a to denne aj v určitých obdobiach, ako je napríklad obdobie rozmnožovania. Na pobreží Brazílie sa vyskytuje približne 45 druhov veľrýb.
Pozri tiež: Manon: všetko, čo potrebujete vedieť o vtákoviAké sú vlastnosti veľrýb?
Keďže žijú výlučne vo vode, veľryby prešli radom špecifických adaptácií. Z tohto dôvodu má telo hydrodynamický tvar, to znamená, že je predĺžené a bez srsti, aby sa uľahčilo jeho premiestňovanie vo vode. Predné končatiny boli modifikované a stali sa z nich prsné plutvy. Okrem toho v priebehu evolúcie zanikli zadné končatiny. Chvost, prispôsobený na plutvu,pomáha pri pohybe a tiež pomáha pri výmene tepla s okolím, čím udržiava telesnú teplotu.
Na udržanie telesnej teploty majú veľryby pod kožou hrubú vrstvu tuku, ktorá zabraňuje tepelným stratám a slúži ako tepelný izolant a energetická rezerva. U niektorých druhov môže táto vrstva tuku predstavovať až tretinu celkovej telesnej hmotnosti.
Správanie veľrýb sa veľmi líši v závislosti od druhu. Veľryby sú zvyčajne viac samotárske ako delfíny, ale vo všetkých prípadoch existuje veľmi silný vzťah medzi samicou a mláďaťom, najmä vo fáze dojčenia.
Aké sú druhy veľrýb?
Mysticeti: veľryby
Mystické veľryby sú ľudovo nazývané veľryby. Najznámejšie druhy sú veľryba plutvová, veľryba modrá a veľryba hrbatá. Veľryba modrá je najväčším žijúcim živočíchom na svete, meria až 30 metrov a váži 150 ton.
Veľryby nemajú zuby, ale plutvy. Plutvy sú rohovinové štruktúry podobné nechtom v tvare dlhého rovného trojuholníka, ktoré sa nachádzajú v hornej časti úst. Po prehltnutí veľkého množstva vody si veľryba plutvami filtruje potravu. Potrava veľrýb pozostáva v podstate z planktónu (veľmi malých organizmov) a malých kôrovcov.však môžu žrať malé ryby, zvyčajne v húfoch.
Veľryby sú samotárske zvieratá. Komunikujú medzi sebou ultrazvukom a je ich počuť na vzdialenosť stoviek kilometrov. Počas obdobia párenia však samce lákajú samice vydávaním zvukov: je to "veľrybí spev".
Odontoceti: sviňuchy, kosatky a delfíny
Túto čeľaď tvorí viac ako 70 druhov, ale jej najznámejšími zástupcami sú delfíny, kosatky a sviňuchy. Hoci najznámejšie sú morské, niektoré živočíchy tohto druhu môžu byť riečne, t. j. z riek...
Pozri tiež: Môže kohútik jesť zelené fazuľky?Prítomnosť zubov je hlavnou charakteristikou tejto skupiny. Zuby neslúžia na žuvanie, ale na chytanie koristi. Ich jedálniček tvoria ryby, chobotnice, chobotnice a kôrovce. Známe kosatky - ktoré nie sú veľryby, ako je dobré posilniť - sa živia aj ťažšími živočíchmi, ako sú tulene, tučniaky, morské levy a dokonca aj veľryby.
Na rozdiel od veľrýb majú odontokéty asymetrickú lebku. Dĺžka ich tela sa môže pohybovať od 1,5 m do 17 m. Čo sa týka veľkosti, samce sú zvyčajne väčšie ako samice. Okrem toho môžu mať zvieratá tohto druhu zložité sociálne formácie. Vyskytujú sa v kŕdľoch, ako delfíny, a ako osamelé jedince, ako sviňuchy.
Čo si myslíte o veľrybách? Povedzte nám to v komentároch!
Prečítajte si viac